Rasizmus a biely nacionalizmus existujú bok po boku odkedy bol vymyslené tvrdenie, že biela rasa je nadradená. Ak keď biely nacionalizmus, ako ho poznáme teraz, sa reálne začal vyvíjať až od konca druhej svetovej vojny. Treba mať na pamäti jednu vec, ktorá odlišuje súčasný biely nacionalizmus od skorších rasistických hnutí a to je intenzita akou sa biely nacionalisti zameriavajú na bielu rasu. Od sociológov máme poznatky, že v naozaj širokom rozsahu.
Pre skoré rasistické skupiny a hnutia v Spojených štátoch však biela rasa nebola jedna veľká homogénna skupina. Rozdielnosti medzi jednotlivými etnickými skupinami v Európe vnímali veľmi citlivo. Tak napríklad, pre rasistické eugenické hnutie v Amerike neboli podriadené iba neeurópske národy, ale za menejcených považovali aj ľudí z východnej a južnej Európy. Imigračné obmedzenia sa v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia snažili hlavne zastaviť prúdy imigrantov z týchto častí Európy. Rasistická literatúra v USA na začiatku dvadsiateho storočia obsahovala obšírne rasistické kategorizácie Európanov. Mnoho Hitlerových politických línií o tom že Slovania sú podradná rasa, bolo vytvorených aj na základe týchto kategorizácií. Skupiny ako Ku Klux Klan sa zameriavali nielen na rasu, ale aj na náboženstvo. Žiadali aby USA zostali v drvej väčšine protestantské a biele pritom vyjadrovali nevraživosť, či dokonca nenávisť ku rastúcej katolíckej a židovskej populácii v USA.
Po druhej svetovej vojne debata, kto sa môže vlastne ako biely v Amerike kvalifikovať pokračovala. A stále pokračuje. Predsa len sa však na jednej veci bieli nacionalisti v dnešnej Amerike zhodnú. Do kategórie bielych patria všetci tí, ktorí majú nežidovských predkov pochádzajúcich z Európy. Američania označovaný ako bieli, majú čoraz väčšiu šancu, že vo svojom rodokmeni majú multietnický povôd, preto ideály rasistov z dvadsiateho storočia prestávajú mať pre súčasných bielych nacionalistov význam. Počet ľudí, ktorí možu opísať svoj pôvod ako sto percentne čisto anglický, nemecký, alebo nórsky sa scvrkáva veľkou rýchlosťou. Preto sa musel vymyslieť nový spoločný pôvod bielych Američanov.
Dekonolizácia a pokles vplyvu západných krajín, ktoré už neparia medzi prominentné globálne sily vedie bielych nacionalistov k tomu, aby propagovali dôležitosť solidarity bielej rasy po celom svete. Už na začiatku dvadsiateho storočia sa objavili prvé pokusy o celosvetovú solidárnosť bielych nacionalistov. Pokusy sú badať u Madisona Granta a Lothropa Soddarda v USA a Oswalda Spenglera v Nemecku. Takéto teórie o spojenectve bielej rasy boli však okrajovou záležitosťou. Problém bol v tom, že počas prvej polovice dvadsiateho storočia belosi v Amerike a Európe verili, že USA a európske štáty zostanú v drtivej väčšine biele.
Ak chcete peknú definíciu bieleho nacionalizmu, tak Damon Berry pre vás jednu takú má. Opísal biely nacionalizmus ako rasový protekcionizmus opierajúci sa o vieru, že biela rasa je v ohrození a povinnosťou každého bieleho muža a ženy je za každú cenu zabrániť jej biologickému vyhynutiu. Toto je ústredná myšlienka alternatívnej pravice a jej názorových predchodcov.
Každá rasa by sa nemala pokladať za nadradenú,... ...
Až nato, že autor akosi opomenuj čierny rasizmus,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty