ÚB

Žijeme v časoch, ktoré sa v mainstreame oficiálne nazývajú komplikované. V roku 2008, keď bol prvý krát zvolený Barak Obama za amerického prezidenta, si však nikto z bojovníkov za liberálnu demokraciu a za občianske práva ani vo sne nevedel predstaviť, že ich čakajú. Všetci liberálni politici, i politickí komentátori privítali postrasistickú éru mieru, ktorá práve začala. Úspech lídra so zmiešaným rasovým pôvodom, s posolstvami o nádeji, signalizovala bod zlomu amerického boja za občianske práva. Mihotala sa pre nich niekde v diaľke nádej, aj keď iba na chvíľu, že Amerika je na začiatku otvorenej konfrontácie so svojím rasistickým dedičstvom.

A predsa v roku 2019 rasa a antisemitizmus zostáva ústredným argumentom nacionalistických populistov, patriacich ku krajnej pravici, všade v západných demokraciách. Protesty v Amerike proti policajnej brutalite odhalili širokú rasovú nerovnosť po tom, čo biely policajt zabil neozbrojeného čierneho teenagera v meste Ferguson, v štáte Missouri. Niekoľko týždňnov po tejto vražde, nasledovalo uškrtenie ďalšieho černocha bielym policajtom v štáte New York. Toto všetko nám odhaľuje, ako je cieľ postrasistickej Ameriky ďaleko. Americký rasizmus nie je farboslepý, ako podaktorí argumentujú. Tiež sa neprejavuje iba porušovaním akýchsi drobných spoločenských zmlúv, ktoré len veľmi jemne naznačujú rasistickú zaujatosť.

Nie, americký rasizmus a rasistické činny natvrdo existujú v nezmenenej podobe už dlhé roky. Sú verejné a rasisti si vodia veľmi dobre. Ku Klux Klan z Misouri odpovedal na protesty čiernej komunity hrozbami zabitia aktivistov a narážkami na obesenie šimpanzov. 200 členov Ku Klux Klanu sa zúčastnilo protestu proti akcii nazvanej Journey for Justice, organizovanej NAACP, kde pochodovali naprieč Misouri s vlajkami konfederácie a rasistickými transparentmi. Pochod sprevádzala dodávka, z ktorej sa strieľalo na výklady obchodov.

Pravicový extrémizmus stále pretrváva na sociálnych sietiach, kde aktívni členovia krajnej pravice obhajujú rôzne kombinácie nadvlády bielej rasy, protištátne postoje a nábožensko rasistické zásady krajnej pravice. Medzi prívržencov rasistickej pravice patria napríklad rasisti z White Power, členovia rôznych polovojenských milícií, protiimigrační aktivisti, prívrženci alt right, neo nacisti, atď. Tieto skupiny tlmočia cez sociálne siete svoje konšpiračné teórie a obavy, ktorých korene nachádzame v populistických klamstvách o vyhynutí bielej rasy, imigrácii,  tyranii vlády. Vymieňajú si názory a predstavy o vláde elít, ktoré chcú zobrať bežným americkým občanom slobodu, alebo napríklad tvrdenia, že vláda má tajný plán na zavedenie stanného práva, ktoré im umožní uväzniť bielych vlastencov do koncentračných táborov.

Nejde však len o sociálne siete. Médiá a dokonca niektorí mainstreamoví politici kŕmia extrémistickými názormi rasistov z pravice možno ešte viac. Populárni konšpirátori krajnej pravice, ako Alex Jones, Ann Coulter, Glen Beck, Wayne Allan Root, Larry Pratt, alebo Austin Miles pravidelne vysielajú, alebo zdieľajú intenzívnu paranoju a vyvolávajú hnev v miliónoch Američanov. Po protestoch vo Fergusone, Alex Jones naliehal, že demonštranti upozorňovali, že rasová vojna sa blíži a žiadal vládu aby deklarovala stanné právo a zaviedla diktatúru. Tieto extrémne tvrdenia iba umocňujú krajnú pravicu vo viere, že existuje genocída bielej rasy. White Power extrémizmus dokonca z času na čas presiakne aj do tradičnej politiky, ako dôkaz nám môže slúžiť odhalenie poslanca amerického kongresu, Stevea Scaliseho, ktorý mal kontakty s dlhodobým lídrom Ku Klux Klanu Davidom Dukeom a rasistickou organizácoi European-American Unity and Rights Organization.

Rasistický extrémizmus napúšťa názory krajnej pravice jedovatými rasistickými a antisemitistickými bludmi. Recitujú poučky o dôležitosti rasového a antisemitistického násilia na obranu bielej rasy, ktorej hrozí genocída. Bojujú proti strašidlu celosvetovej nadvlády židovskej loby, ktorá chce z bielej rasy spraviť sluhov Židov a iných nižších rás. Niektorí držia zásoby zbraní a chystajú sa na rasovú vojnu, ktorá ako veria, vypukne onedlho. Prakticky všetci z nich sa pohybujú v prostredí, ktoré presadzuje utópie o rasovom násilí a bielej nadvláde. Účasť skinheadov, neo nacistov, či členov alternatívnej pravice sa v tomto prostredí neustále zväčšuje.

Je tu ešte jeden vypuklý pravicový problém. Pravicové paramilitantné milície. Milície dosiahli svoj vrchol počas devädesiatych rokoch, ale po tom, čo bol v roku 1995 spáchaný prvý známy teroristický čin extrémnej pravice, bombový útok v Oklahoma City, sa postupne rozpadli. Väčšina militantov vtedy ukončila členstvo, no najväčší pravicoví extrémisti zostali v sieti White Power a ktorí sa počas prvého desaťročia 21. storočia spojili pod značkou Paramilitary Militia Groups. Na chvíľu bolo ticho, ale potom prišiel rok 2005, keď prebiehala intenzívna debata o imigrácii a islamskom terorizme a paramilitantné organizácie sa objavili na verejnosti vo svojej plnej sile. V súčastnosti prispievajú hlavne svojou nelegálnou účasťou na južných hraniciach Spojených Štátov, kde zabraňujú imigrantom pri prekročení hranice.

Čo prispieva ku zvyšovaniu počtu členov pravicových milícií je hlavne Obamove nariadenie zlegalizovať pobyť detí nelegálnych imigrantov a taktiež imigrantov, ktorí nie sú oficiálne evidovaní. V roku 2013 Southern Poverty Law Center (SPLC) zaregistrovalo viac než tisíc protivládnych paramilitantných skupín, z toho 240 bolo po zuby ozbrojených milícií. Taktiež SPLC eviduje takmer osemsto ozbrojených rasistických skupín zo siete White Power.

Rôznorodosť a konštantný vznik pravicových extrémistických skupín v Amerike prekvapuje všetkých liberálov. Nie je tu však dôvod na prekvapenie. USA majú dlhý zoznam ohavných rasistických a etnických diskriminácií, xenofónie a násília. Môžem spomenúť Ku Klux Klan,ktorý  je v Amerike najznámejší a najstarší symbol rasovej nenávisti. Medzi 1920 a 1930 bolo údajne členmi Ku Klux Klanu tri až až päť miliónov Američanov. Po druhej svetovej vojne sa síce ich počty rapídne zmenšili, ale s vraždami z nenávisti neprestali. V sedemdesiatych rokoch nastupujú na rasistickú scénu Ameriky neonacistickí skinheadi. V osedemdesiatych rokoch ich počty stabilne rástli. Mladí boli priťahovaní White Power ideológiou a rétorikou, ktoré v kombinácii s neonacistickými symbolmi a hudbou, znamenali pre mladého  nezamestnaného človeka v robotníckej štvrti útek pred realitou. Ako členovia klanu oblečení v bielych kapucniac a páliaci kríže po celom Juhu, takisto neonacisti získavali publicitu svojím verejným rasizmom. Neonacista Tom Metzger, zakladateľ White Aryan Resistant svojimi verejnými vystúpeniami vlastne robil nábor nových členov. Pomohol vytvoriť nový stereotyp White Power hnutia. Išlo o násilného potetovaného, škľabiaceho sa, konfliktného, rasistického skinheada. Po tom čo sa úrady a členovia protirasistických hnutí a organizácií začali venovať skinheadom bližšie, vačšina neonacistických bánd sa rozpadla a skinheadi prešli na taktiku osamelých vlkov, aby zabránilili potlačeniu ich činnosti.

Autority a experti na krajnú pravicu si začínajú uvedomovať, že extrémizmus krajnej pravice znamená pre verejnosť ešte väčšie nebezpečenstvo ako islamistický terorizmus. V roku 2009 americké ministerstvo vnútra regsitrovalo protivládne, biele a nacionalistické skupiny ako vážnu hrozbu pre vnútroštátnu bezpečnosť. West Point Combating Terrorism Centre preukázalo vážny nárast útokov a teroristických hrozieb od pravicových extrémistov. A hoci sú násilné útokoky od bielych pravicových extrémistov smrteľnejšie, ako útoky od džihádistov, dostáva sa im menšej pozornosti médií a politikov. Útokom takzvaných osamelých vlkov z radov krajnej pravicenie však nie je možné predchádzať. Napríklad, v roku 2012 dlhodobý člen a aktivista White Power, Wade Michael Page, zastrelil šesť Sikhov v ich chráme blízko Milwaukee, v štáte Wisconsin. Page sa zradikalizoval počas jeho služby v armáde. Po príchode do civilu sa stal prominentnou osobou vo white power hudobnej scéne. Tiež bol členom skinheadských  skupín Youngland, End Apathy a Definite Hate. Striedavo žil naprieč Spojenými Štátmi od Colorada až po Kaliforniu, keď nakoniec zakotvil so svojou priateľkou vo Wisconsine. Živil sa tam ako robotník a tiež zárobkami z vystúpení so svojimi skupinami. Problém s ním je ten, že síce dával jasne najavo svoju nenávisť k neárijským národom, černochom či Židom, nič ho ale neodlišovalo od tisícok iných rasistov a nikto by nepredpokladal, že práve on premení svoje radikálne názory na činny.

Je absolútne nutné pochopiť ako extrémny element krajnej pravice, White Power, dokáže prežiť v spoločnosti, ktorá vo väčšine prípadov znevažuje a odmietaj fanatický rasizmus. Semeniskom bieleho extrémizmu sú zdanlivo neškodné stretnutia v domácnostiach, na domácich oslavách, cirkevných stretnutiach, v krčmách, na koncertoch skinheadských skupín a v neposlednom rade na internete. Tam všade sa pestuje účinná kultúra rasizmu, nenávisti, paranoidného antisemitizmu a konšpirácií. Tieto miesta nazývajú americkí experti na extrémnu pravicú Aryan Free Spaces. Je to z dôvodu, že na takýchto miestach je možné beztrestne a voľne prezentovať svoje rasistické názory a získať podporu od iných prívržencov radikálnej pravice.

Extrémizmom, nenávisťou a antisemitizmom to len tak buble na takýchto miestach. Kde sa darí extrémistickej ideológii, tam sa takisto darí aj možným extrémistickým činnom, preto je veľmi riskatné ignorovať rast krajnej pravice všade vo svete. Dlhodobé odmietanie a zosmiešňovanie neonacistov typu Kotlebých prívržencov ničomu nepomáha. Rasový extrémizmus napriek tomu pretrváva. Na verejnosti síce extrém maskuje svoju ideológiu, v súkromí si ju však zachováva. Paramilitantné milície radikálov sú pripravené na násilie. Takisto White Power neonacisti, príslušníci Ku Klux Klanu. Všetcí títo extrémisti tlmočia svoje názory cez rasovú a antisemitistickú nenávisť. Nebuďme prekvapení, ak sa jedného dňa ultra pravicové násile spustí vo svojom plnom rozsahu. Títo ľudia totižto inšpiráciu na radikálne činy našli v extrémistickej kultúre, ktorá tú presakuje už roky.