Pokojné protesty nie sú jednoduché, hlavne čo sa týka nervov a strachu z konfliktu, ale je veľmi dôležité pre demokraciu, aby sa konali. V posledných rokoch dominovali udalosti policajnej brutality voči černošskej menšine v USA. Vďaka smrti Trayvona Martina vzniklo hnutie Black Lives Matter, ktoré sa dostalo na popredné miesta v správach amerických médií. Odvtedy však pribudli ďalšie mená do zoznamu čiernych mužov, ktorí zomreli rukami policajtov. Každá z týchto udalostí vyvolala protesty v mestách po celých Spojených štátoch – niektoré boli pokojnejšie ako iné, ale všetky mali rovnaký program: aby sa otázka rasizmu stala konečne spoločensky dominantnou.
Jedna osoba, ktorá viedla podobnú obžalobu rasizmu v boji za občianske práva černochov v Amerike bol aj Martin Luther King. Zaviedol formu pokojnej občianskej neposlušnosti a pokojného protestu, vďaka ktorým nakoniec pomohol zabezpečiť uznanie občianske práv pre černochov v USA.
Pre Kinga mierový protest neznamenal ticho stáť alebo chodiť po ulici so strachom, že sa niekomu spôsobí nejaká negatívna ujma. Mierový protest v tej dobe znamenal vážne riziko a takmer vždy spôsobil napätie tým, že status quo bolo napadnuté. Pokojní demonštranti počas epochy boja za občianske práva demolovali časť inštitucionálneho rasizmu v USA tým, že každý deň trvali na nespravodlivom zaobchádzaní. Demonštranti boli pravidelne napadnutí davmi, policajnými obuškami a psami, bití rôznymi spôsobmi, obťažovaní a pod tlakom, aby sa vzdal. Ale oni vydržali. King bol neustále dbal jednu veci: nikdy sa nepoužije násilie, pretože by sa len zrodiol viac násilia a následne by sa to použilo ako nástroj na delegitimizáciu hnutia. Takže proti nekonečným provokáciám King a milióny ďalších demonštrantov zostali mierumilovní a neoblomní vo svojej pokojnosti.
Tu je keď 4 krát viedol nenásilné protestu za pozitívne zmeny:
1 / Montgomery, Alabama / 1955, 1956
V zime roku 1955 sa Rosa Parks odmietla presunúť zo svojho sedadla v segregovanom autobuse v Montgomery v Alabame. Následne bola násilne zo sedadla vyhodená, čo spôsobilo masívny bojkot mestskej hromadnej dopravy. Počas niekoľkých mesiacov to mesto začalo pociťovať finančne. Odvetné opatrenia vrátane zápalných bômb na Kingov dom nenechali na seba dlho čakať. Nakoniec sa táto vec dostala na federálny súd, ktorý rozhodol, že segregácia verejnej dopravy je neústavná. Toto bolo potvrdené aj Najvyšším súdom.
2 / Birmingham, Ala. / 1963
Za ukončenie diskriminačných hospodárskej politíky v Birminghame, ako napríklad odmietanie zamestnávať čiernych ľudí alebo nútiť čiernych ľudí, aby používali oddelené toalety, King zvolal protestné posedy a pochody. Jeho zámerom bolo zaplniť väzenia, čo by spôsobilo chaos, ktorý by neboli väznice schopné zvládnuť. Počas konania protestov boli černosi boli urážaní a ignorovaní. Po približne dvoch mesiacoch sa mesto sa mesto demonštrantom vzdalo a mnohé z segregačných politík miestnych podnikov boli zrušené.
3 / Washington, 1963
Aj dnes existujú obrovské rozdiely v príležitostiach medzi čiernymi ľuďmi a bielymi ľuďmi. V šesťdesiatych rokoch boli tieto rozdiely ešte horšie. Martin Luther King Jr. vedel, že toto ekonomické vylúčenie bolo v čiernej komunite deštruktívne a organizoval tak jeden z najväčších pochodov v histórii USA. V marci vo Washingtone na pochode za prácu a slobodu prilákal stovky tisíc ľudí a práve tu King predniesol slávnu reč „I Have a Dream“. Prejav a pochod mu pomohli urobiť túto otázku súčasťou národného dialógu a nepochybne ovplyvnili schválenie neskoršieho návrhu zákona o občianskych právach.
4 / New York, 1967
Kingov súcit bol všestranný. Nezaujímal sa len o oslobodenie čiernych ľudí v USA, ale o ľudí celkovo, nehľadiac na ich farbu kože. Preto v New Yorku v roku 1967 predniesol burcujúci prejav proti vojne vo Vietname a obvinil USA z toho, že sú „najväčším dodávateľom násilia na svete“.
„Pravá revolúcia hodnôt bude čoskoro vyzerať nepríjemne pri ostrom kontraste chudoby a bohatstva. So spravodlivým rozhorčením sa budeme pozerať cez more a uvidíme, že jednotliví kapitalisti zo Západu investujú obrovské sumy peňazí do Ázie , Afriky a Južnej Ameriky, len aby si vzali zisky bez záujmu o sociálne zlepšenie krajín“
King vedel, že jeho reč ho bude stáť mnohých spojencov, ale jeho vízia mu neumožnila dosiahnuť kompromis v oblasti spravodlivosti. V konečnom dôsledku sa Kingove slová stali hnacou silou pre hnutie, ktoré dosiahlo ukončenie vojny vo Vietname.
Nedávno v krajine po vraždách dvoch černochov Altona Sterlinga a Philanda Castileho došlo k pokojným protestom. Počas pokojného protestu v Dallase však zomrelo 5 policajtov a zranilo sa ďalších 6 a aj niekoľko civilistov. Je dôležité, aby sa protesty nespoliehali na zrážky s políciou. Je dôležité mať na pamäti, že najefektívnejšia forma protestov je pokojná.
Súdy rozhodli že vraždy boli na 98 percent ...
Už 1967 roku King pochopil .že USA sú najväčším... ...
Celá debata | RSS tejto debaty