ÚB

V roku 1985 Anthony Ray Hinton pracoval v sklade v Birminghame, v Alabame. 15 míľ odtiaľ bol zastrelený manažér reštaurácie rýchleho občerstvenia. Aj keď neexistoval žiaden dôkaz, ktorý by ho spájal so streľbou a nikdy nespáchal žiadny kriminálny čin, Hinton bol obvinený z trestného činu po tom, čo ho svedok vraždy nesprávne identifikoval. Polícia na neho potom pripísala dve súvisiace vraždy a nakoniec skončil v cele smrti, aj keď bol nevinný.

Po 30 rokoch väzenia bol Hinton prepustený vďaka obhajobe a právnej práci organizácie Equal Justice Initiative (EJI), ktorú založil Bryan Stevenson. Táto organizácia vyhrala na amerických súdoch odvolanie právoplatných rozsudkov pre vyše 140 ľudí, ktorí boli nespravodlivo odsúdení na smrť. EJI zastupuje ľudí, ktorým bola v americkom justičnom systéme zamietnutá spravodlivosť z dôvodu nesprávnych identifikácií očitých svedkov, falošných a vynútených priznaní, neadekvátneho právneho zastúpenia, falošných alebo zavádzajúcich forenzných dôkazov, falošných obvinení, alebo krivej výpovede svedkami, ktorým bolo sľúbená zhovievavosť, alebo iná odmena výmenou za ich svedectvo. Stevenson tiež zastupuje deti, ktoré boli súdené ako dospelí a odsúdené na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Totižto, V USA môžu byť deti od ôsmeho roku súdené ako dospelí a posielané do väzníc pre dospelých. Jeho práca sa zameriava na extrémne zlyhania justície, ale tiež poukazuje na širšiu dysfunkciu v systéme trestného súdnictva USA.

Táto dysfunkcia má často zreteľne rasistické formy, ako napríklad policajné násilie, nadmerné policajné zásahy do čiernych a latinskoamerických štvrtí, peňažné kaucie, ktoré kriminalizujú chudobu, tvrdé tresty pre ľudí s inou farbou pleti, rasové rozdiely v trestoch smrti, kruté a nezvyčajné podmienky uväznenia a zbavenie volebného práva už predtým uväznených ľudí, hlavne černochov.

Viac ako 70 miliónov Američanov má záznamy v trestnom registri, ktoré im bránia nájsť si prácu, alebo získať finančnú pomoc a černosi sú nepochybne zo všetkých menšín postihnutí najviac. Úrad amerického súdnictva uvádza, že 1 z 3 čiernych chlapcov skončí vo väzení. Stevenson tvrdí, že inštitucionálny rasizmus v USA má korene v nezmyselnej brutalite otroctva a teroru v ére Jim Crowa, keď bolo tisíce nevinných čiernych mužov, žien a detí zlynčovaných davmi bielych ľudí. Bryan Stevenson sa domnieva, že porozumenie tejto histórie čiernych ľudí je kľúčom k riešeniu problémov súčasnosti. Svoj život venuje nielen bojom za odsúdených, chudobných a najzraniteľnejších, ale aj vzdelávaniu a zapojeniu širšej verejnosti do justičného systému. „Myslím, že keby väčšina ľudí videla to, čo vidím každý deň, keď idem do väzenia, keby boli v miestnosti a snažili sa reagovať na deti, ktoré boli umiestnené do väzenia pre dospelých, nemyslím si, že by konala inak ako ja, “ povedal pre The Guardian. Tiež sa angažuje v kampani výstavy histórie lynčovania čiernych ľudí, ktorá zahŕňa dokumentáciu viac ako 4 000 lynčovaní ku ktorým došlo v USA v rokoch 1877 až 1950. Tieto historické záznamy sa uchovávajú v Múzeu dedičstva: od zotročovania až po masové uväznenie, kde návštevníci môžu získať plnú predstavu o rozsahu rasovej nerovnosti a násilí v USA.

Ak si stále myslíte nič moc teda, tak v roku 2014 Stevenson napísal knihu  Just Mercy, bestseller, kde rozpráva príbeh EJI od jeho založenia, ako bojuje za nespravodlivo odsúdených a popravených v krajine. Má na svojom konte niekoľko úspešných kamapaní a projektov prostredníctvom ktorých vyzýva spoločnosť, aby nenechávala zomierať deti vo väzeniach pre dospelých, alebo ktoré sú zamerané zamerané na konfrontáciu Američanov s históriou rasovej nespravodlivosti. Nedávno vyšla filmová adaptácia knihy a spoločnosť HBO v roku 2019 odvysielala dokument True Justice: Bryan Stevenson’s Fight for Equality in 2019.“

Stevensonov TED Talk sa stal jednou z najpopulárnejších epizód všetkých čias. V prezentácii hovorí o tom, ako sú černosi a ľudia v chudobe nadmerne diskriminovaní. „Náš systém je  formovaný takým spôsobom, ktorý nielenže znevýhodňuje iné rasy, ale aj chudobou,V tejto krajine máme systém spravodlivosti, ktorý s vami zaobchádza oveľa lepšie, ak ste bohatí a vinní, ako ak ste chudobní a nevinní. Bohatstvo, nie vina, prináša výsledky. A predsa sme k tomu ľahostajný. Politika strachu a hnevu nás prinútila veriť, že to nie sú naše problémy. Boli sme odpojení od súdneho systému.“

Stevenson verí, že pri prekonávaní rasových rozdielov v spoločnosti je kľúčom ich spravodlivé vyšetrenie. Často poukazuje na krajiny, ktoré sa otvorene vysporiadali so svojou škaredou minulosťou, ako napríklad Nemecko po vzostupe nacizmu, Rwanda po genocíde v roku 1994 a Južná Afrika po apartheide. „V tejto krajine sa naozaj neradi bavíme o našich problémoch,“ uviedol v rozhovore pre Ted Talk. „Neradi hovoríme o našej histórii. A preto naozaj nechápeme ako sa vysporiadať s rasizmom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou našej histórie. Neustále vytvárame napätie a konflikty. Ťažko sa nám hovorí o rase a myslím si, že je to preto, že sa nechceme venovať procesu pravdy a zmierenia. “