ÚB

Je potrebné sa zaoberať aj vplyvom klimatickej krízy na duševné zdravie študentov. Ako však môžeme vidieť na mnohých fotkách Kotlebu s mladými študentkami, Kotleba na ekologického experta v ĽSNS nemá ani pomyslenia. A pritom je to jedna z najdôležitejších tém súčastnosti. Fakty a čísla hovoria jasne. Na najhoršie dopady zmeny klímy, ktoré ešte len prídu, je nevyhnutné dnešnú generáciu mladých ľudí čo najlepšie a najrýchlejšie pripraviť. Či to stihneme je otázne, ale zdá, že mladí ľudia náročné poslanie, aby svetoví lídri zmenili názor na klimatickú zmenu a dosiahli zmiernenie jej vplyvu na život budúcej generácie intenzívne realizujú aj bez staršej generácie. Preto správa, že školy na Novom Zélande začnú tento rok učiť študentov porozumieť klimatickej kríze a ako na ňu reagovať, znamená pre mladých určite veľa.

Študenti budú mať v každej škole v krajine k dispozícii materiály na podporu aktivizmu, pričom sa sprístupnia aj priestory a zdroje na terapie určené na zmierňovanie účinkov takzvanej eco anxiety (eko-úzkosť). „Reakcie od učiteľov v krajine na tento program sú pozitívne. Hovoria, že je skutočne nutná takáto výučba, pretože deti považujú zmenu klímy, za jeden z najväčších problémov ich generácie“, povedal James Shaw, novozélandský minister pre zmenu klímy. Dodal: „Každý deň deti vidia na sociálnych hrozné veci o klimatickej zmenene a nič z toho nie je dobré na ich psychiku a pocit bezmocnosti, ktorý z toho vyplýva, je mimoriadne nepríjemný.“

Program sa ponúkne školám, ktoré učia 11 až 15-ročných študentov, ale nebude povinný. Vytvoril sa zo základov úspešného pilotného programu, ktorý v roku 2018 prebiehal v škole v meste Christchurch v Novom Zélande. V programe napríklad budú dostupné materiály na výrobu „pocitového teplomeru“, ktorý študentom pomôže monitorovať ich duševné zdravie v súvislosti so zmenou podnebia; a materiály, ktoré pomôžu študentom vytvoriť si vlastný akčný plán týkajúci sa environmentálnej problematiky – Ako vravia experti aj toto môže pomôcť študentom vyrovnať sa s pocitmi bezmocnosti, že dnešná generácia politikov nič nerobí aj napriek takémuto hroziacemu a závažnému problému. Ostatné krajiny podnikajú podobné kroky. Napríklad Taliansko v novembri 2019 oznámilo, že sa stane prvou krajinou na svete, ktorá bude mať od roku 2020  zmenu klímy ako  povinnú súčasť školských osnov.

Podľa psychológov je zameranie sa na pomoc deťom vyrovnať sa s dopadmi zmeny klímy na duševné zdravie veľkým krokom vpred. „Deti stále viac trpia úzkosťou a smútkom v súvislosti so zmenou podnebia,“ uviedla pre agentúru Reuters skupina britských psychológov. Americká psychologická asociácia medzitým zistila, že úzkosť spojená so zmenou podnebia môže výrazne poškodiť duševné zdravie. Dnešné deti a dospievajúci určite zdedia niektoré z najhorších účinkov otepľovania Zeme a zmeny podnebia a to definuje duševné zdravie celej generácie. Je tu však tiež jeden pozitívny aspekt klimatickej zmeny. Totižto tento problém vyvolal silný aktivizmus u dnešnej mládeže, najznámejším príkladom je Greta Thunberg a jej globálny klimatický štrajk. Otázka zmeny klímy je obzvlášť naliehavá aj po katastrofe v Austrálii, ktorú v súčasnosti ničia lesné požiare, ktoré sa kvôli zmene klímy zintenzívnili . Nový Zéland sa zaviazal, že do roku 2050 prestane emitovať uhlík, avšak program climateactiontracker.org, ktorý sleduje opatrenia v oblasti zmeny klímy, hodnotí súčasné záväzky Nového Zélandu týkajúce sa zmiernenia zmeny klímy ako „nedostatočné“ na dosiahnutie cieľa udržať globálne otepľovanie pod dva stupne Celzia.