Keňská meteorologička Saumu Shaka ako dieťa pomáhala na malej farme svojich rodičov, ktorí pestovali kukuricu a hrach – a tak zažila na vlastnej koži ako môže extrémne počasie ovplyvnené globálnym otepľovaním takýmto malým farmárom poriadne znepríjemňovať už aj tak ich ťažký život. 28-ročná Saumu, ktorý pracuje v keňskom meteorologickom úrade a pri každej návšeteve svojich rodičov tiež vidí ako sa úroda každým rokom zmenšuje. Pred desiatimi rokmi vypestovali jej rodičia 25 vriec kukurice, zo šiestich hektárov v okrese Taita Taveta, juhovýchodne od Nairobi. Dnes je tých vriec najviac päť a to všetko kôli nevyspytateľným dažďom, ktoré sú čoraz častejšie nepredvídateľnejšie. Vďaka takýmto nepredvídavým okolnostiam sa taktiež rozmožilo kritické množstvo škodcov, ktorí tak dopomáhajú ku katastrofálnej úrode.
Keďže zmena klímy podporuje extrémne počasie a ohrozuje úrodu, Afrika potrebuje viac expertov na klímu, ktorí by pomohli malým poľnohospodárom prispôsobiť sa, najmä ženám, ktoré majú tendenciu utrpieť najviac škôd. Podľa Organizácie Spojených Národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) predstavujú ženy takmer polovicu poľnohospodárov v Afrike a produkujú až 80% základných potravinárskych plodín. Z veľkej časti sú zodpovedné aj za prípravu, skladovanie a spracovanie potravín.
FAO však v mnohých prípadoch tvrdí, že africké ženy majú obmedzené práva, mobilitu a prístup k zdrojom, informáciám a rozhodovacej právomoci, vďaka čomu sú zraniteľnejšie a menej schopné sa prispôsobiť dopadom zmeny klímy. „To znamená, zastúpenie žien vo výskume v oblasti zmeny africkej klímy je nedostatočné a to je neprijateľné,“ povedala Wanjiru Kamau-Rutenberg riaditeľka organizácie African Women in Agricultural Research and Development (AWARD), ktorá má sídlo v Nairobi.
AWARD organizuje One Planet Fellowship, novú iniciatívu, ktorá vyškolí 630 afrických a európskych vedcov, aby zaviedli pravidlá rodovej rovnosti aj do praxe výskumu klimatických zmien. Hlavným cieľom tejto iniciatívi je pomôcť africkým drobným poľnohospodárom prispôsobiť sa zmenám klímy a netradične ponúka africkým ženám zapojiť sa do výskumu ako mentorky. „Nedostatočné investície do afrických vedeckých výskumných kapacít znamenajú, že stále nevieme, aké konkrétne zmeny sa v Afrike prejavia,“ uviedla Wanjiru Kamau-Rutenberg.
V septembri trojročný program privítal prvých 45 študentov z Kene, Tanzánie, Nigérie, Zambie, Malawi, Beninu, Pobrežia Slonoviny, Senegalu, Toga, Mali, Etiópie a Burkiny Faso – viac ako polovica z nich sú ženy. „Cieľom tohto študíjneho programu je ísť príkladom a rozptýliť mýtus, že vedkyne z Afriky nie sú k dispozíci,“ hovorí Kamau-Rutenberg. AWARD spolupracuje na tejto iniciatíve v hodnote takmer 20 miliónov dolárov s nadáciou Bill & Melinda Gates Foundation, francúzskou nadáciou BNP Paribas, nadáciou Agropolis Fondation, Európskou úniou a kanadským medzinárodným výskumným strediskom pre rozvoj – Canada’s International Development Research Centre.
Ako jedna z prvých študentiek tohto vedeckého programu hľadá Saumu riešenia problémov klimatickej zmeny, ktorým čelia poľnohospodári, ako sú jej rodičia, ktorí bojujú s tým, aby na otepľujúcej sa planéte vypestovali dostatok potravín. Jej výskum sa zameriava na nákladovo efektívne poľnohospodárske techniky zamerané na zmenu podnebia s cieľom pomôcť zvýšiť počet pracovných miest a potravinovú bezpečnosť. Jej výskum propaguje aj na sociálnych médiách. „Africkí vedci majú skúsenosti a riešenia z prvej ruky, ktoré sú praktické a použiteľné pre drobných farmárov v rámci jednotlivých krajín v Afrike,“ uviedla. „Vedkyne navyše dokážu lepšie porozumieť špecifickým výzvam pri navrhovaní riešení prispôsobených komunitám, aby pomohli ostatným ženám“ , uviedla taktiež Saumu. Napríklad suchá a povodne spôsobujú zo zdravotného hľadiska neprimerane veľké bremeno ženám, ktoré musia pri hľadaní vody prejsť veľké vzdialenosti a musia si byť vedomé rizika chorôb prenášaných špinavou vodou.
Ďaľšia študentka programu 27-ročná Pamela Afokpe, študentka AWARD z Beninu, uviedla, že domáci expertky ľahšie hľadajú riešenia problémov vzťahujúce sa na potreby afrických poľnohospodárov. Afokpe, pestovateľka zeleniny v spolupráci zo spoločnosťou East-West Seed International, sa snaží pomôcť poľnohospodárom pestujúcich pôvodnú listovú zeleninu v západnej a strednej Afrike tým, že im pomáha v prístupe k odrodám odolným voči škodcom a chorobám.
Aj keď doteraz v obmedzenom počte, africkí experti však aj tak prispeli k zásadným vedeckým stanoviskám, ktoré boli uverejnené Medzivládnym panelom pre zmenu podnebia (IPCC), ktoré koordinuje výskum a tvorcov pravidiel.Z 91 hlavných autorov osobitnej správy IPCC z roku 2018 o obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia bolo iba 8 z Afriky. Juhoafričanka Debra Roberts, spolupredsedníčka pracovnej skupiny pre tvorbu prebiehajúcej šiestej správy IPCC a prvá spolupredsedníčka z Afriky, uviedla, že práca komisie ukázala, že riešenie zmeny klímy si vyžaduje reakciu celej spoločnosti. „Ženy majú rôzne skúsenosti a názory na problémy a riešenia,“ uviedla. „Potrebujeme počuť tieto hlasy, ak chceme, aby sme z vedeckej literatúry dokázali identifikovať podstatné súvislosti a nájsť riešenia. Neexistuje však univerzálne riešenie pre všetkých,“ dodala. Počas troch desaťročí pôsobenia IPCC boli iba tri spolupredsedníčky z Afriky, z ktorých dve sú v súčasnej správe.
Ženy sa musia tiež zapojiť do praktického navrhovania riešení v oblasti klímy, ako je rozširovanie solárnej energie mimo energetickej siete a varenie na efektívnych sporákoch. Tieto riešenia môžu znížiť drinu a minimalizovať zdravotné problémy spojené so znečistením, uviedli poľnohospodárski odborníci. Keďže straty lesov a zmena podnebia zhoršujú dostupnosť zdrojov, musia ženy prejsť väčšie vzdialenosti, aby získali drevo na kúrenie a varenie, čo vytvára ďalší tlak na ich čas, zdravie a osobnú bezpečnosť. Tak naprílklad v Mali verejno-súkromné partnerstvo poskytlo k dispozícii 1,6 miliónu obyvateľov ekologickejšie a účinnejšie sporáky, čím sa znížilo znečistenie o polovicu v porovnaní s tradičným troj-kamenným otvoreným ohňom. Prieskum charity Practical Action z roku 2019, uskutočnený v Togu zistil, že ženy uprednostňujú energiu na čerpanie pitnej vody a spracovanie plodín, zatiaľ čo muži uprednostňujú nabíjanie mobilným telefónom a ohrev vody na pranie. V severnom Benine medzitým postavený systém na zavlažovanie pomocou slnečnej energie znamená, že družstvo vlastnené 45 ženami teraz odoberá vodu raz alebo dvakrát týždenne a nie denne ako predtým. Kľúčom týchto uvedených informácií je povzbudenie afrických žien, aby sa častejšie zapájali do technologických inovácií na africkom vidieku. Tým sa zaistí potravinová bezpečnosť a sebestačnosť pre ne a ich rodiny. Všetci experti v Afrike sa zhodujú v jednom, je dôležité zahrnúť a posilniť postavenie vedkýň a poľnohospodárok v prechode na čistejšiu a modernejšiu energiu.