Je ťažké písať, a hlavne presne, o rýchlo meniacom sa sociálnom hnutí akým alt right (alternatívna pravica) určite je. Názov alt right prezrádza veľmi málo informácií o ideologickom obsahu tohto politického konceptu. Je to ale aj jedna zo silných zbraní alt right, ktorá hnutiu umožňuje rásť v popularite veľmi rýchlo. Je jasné aspoň to, že alt right sa dá označiť nálepkou extrémne pravicového radikálneho hnutia a mnohí politológovia sa ju neboja použiť. Hlavným elementom hnutia je snaha o veľmi detailnú politiku bielej identity. Najviac extrémne hlasy vo vnútri alt right sú horliví prívrženci bieleho nacionalizmu, ktorým cieľom je vytvorenie jedného, alebo viacerých rasovo čistých etnických štátov s bielou rasou v severnej Amerike.
Alt right je rasistická verzia amerického konzervatizmu, ktorej politické pohľady sú filtrované čisto cez rasovú optiku a nemá záujem o otázky, ktoré neobsahujú bielu rasu ako tému diskusie. Rasistická motivácia alt right nie je však v Amerike nič nové. Mnoho iných rasistických hnutí a jednotlivcov akceptovali a hlásalo politiku bielej identity a to už od vzniku Spojených štátov. Na rozdiel od iných hnutí bieleho nacionalizmu sa však alt right vynikajúco adoptovala v digitálnej ére. Prítomnosť hnutia v offline priestore nie je taká badateľná, hnutie stále zostáva dominatným fenoménom online priestoru.
Väčšina podporovateľov alt right zostáva anonymných. Platformy ako sú blogy, online fóra, či sociálne médiá zostávajú stále hlavným bodom, kde prenikajú do verejných diskusií. Prívrženci alt right sa zapájajú do nespočetných online diskusií, aby zviditeľnili svoje rasistické názory a hlavne aby záujem verejnosti o alt right postupne neochaboval. Trollovia hnutia používajú iróniu a humor aby odzbrojili protivníka v diskusii a udržujú oponentov v neistote o ich celkových cieľoch.
Termín alternatívna pravica, alt right, je starý asi jednu dekádu. Do pozornosti verejnosti sa dostal ale až v roku 2016, počas amerických prezidentských volieb. Vtedy americká rasistická pravicová komunita dostala veľký impulz v podobe kandidatúry D. Trumpa. Väčšina členov alt right si je vedomá, že Trump nezdieľa ich názorové ideologické jadro obsahujúce biely nacionalizmus, ale jeho vyjadrenia o imigrácii pomohli alt right otočiť pozornosť verejnosti práve na ich hnutie. Významná osoba v Trumpovej prezidentskej kampani, ktorá Trumpa ovplyvňovala smerom k alt right bol nepochybne Steve Bannon. Tento bývalý šéfredaktor Breitbart News vyjadril veľké sympatie ku pozíciám, ktoré zastáva hnutie Alt Right.
Spájanie Trumpa s alt right je ale z veľkej miery zveličené. Základné ciele alt right sú omnoho viac radikálnejšie a revolučnejšie ako Trumpova politická agenda. Jedno je však jasné, postoje Trumpa počas kampane nabudili prívržencov alt right a pomohli hnutiu dosiahnuť nové obecenstvo. Za voličov, ktorí sa zradikalizovali vďaka rasistickej pravici v mainstreamovej politike zjavne vďačíme Trumpovi, aj keď je jeho politická platforma rozdielna od platformy bieleho nacionalizmu.
Zdá sa, že od Trumpovho zvolenia rast alt right stagnuje. Je otázne preto, či práve alt right mala najväčšie zásluhy na zvolení Trumpa. Niektoré prieskumy verejnej mienky dokonca ukazujú, že jeho spájanie s alt right mu voličov odoberá. Napriek všetkému má alt right zanedbateľný dopad na Trumpove názory. Príliš veľa komunikačných a marketingových chýb sťažilo alt right snahu dostať sa do politického mainstreamu. Symbolické pochody a verejné prednášky sa vyznačujú rasizmom, zosmiešňovaním zo strany verejnosti a trapasmi. Zatiaľ najväčší pochod „Unite The Right“ v meste Charlottesville, v štáte Virginia skončil s viac ako tuctom zranených a jedným úmrtím. S takýmto výsledkom sa alt right zapísala u verejnosti ako násilné hnutie a má odvtedy čoraz väčšie problémy šíriť svoje myšlienky na verejných podujatiach a takisto v online priestore.
_crop.jpg){kind=link}